Prechod na navigáciu Hlavné menu

História

Miestne názvy - odkaz našich predkov

     Náš rodák Ing. Milan Kováčik poskytol ďalší zaujímavý príspevok o miestnych názvoch.

 

     Profesor Šimon Ondruš autor kníh  Odtajnené trezory – Vydavateľstvo Matice Slovenskej 2000, uvádza, že zatiaľ sa nenašiel odvážlivec, ktorý by zostavil etymologický  slovník – pôvodu všetkých Slovenských názvov a výrazov. Preto môžeme hovoriť o miestnej ľudovej etymológii, kde na základe histórie a miestopisu / topografie / regiónu skúmame – pôvod slov a podávame výklad o pôvode. V strede tohto záujmu sú určite toponymá – miestne názvy vrchov, dolín, lokalít... Nesú svoje posolstvo, ktoré súvisí s osídľovaním daného územia, alebo sa viažu na nejakú udalosť, prírodnú vlastnosť… Stretávame sa s nimi, bežne ich používame, ale ani si neuvedomujeme, že nepoznáme ich pôvod a význam. Vybral som niektoré zaujímavé, ktoré sa nachodia v rozsiahlom horskom chotári Čierneho Balogu, alebo v jeho širšom okolí a pokúsil som sa podať ich výklad. Pri popise som ich zoradil podľa historicko -  časových a miestnych súvislostí. Prijmem aj ďalšie pripomienky.................

    

     Celý príspevok si môžete prečítať v tomto súbore na stiahnutie.

 

     Viac o názve "Kýčera" nájdete na podstránke Folklórnej skupiny Kýčera.


 

NÁUČNÝ CHODNÍK HISTÓRIOU A TRADÍCIAMI OBCE ČIERNY BALOG

     V roku 2008 bol otvorený Náučný chodník históriou a tradíciami obce Čierny Balog, ktorý Vás privedie priamo do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Začína sa pri obecnom úrade a vedie popri cintoríne cez peknú hôrku. Návštevník mieriaci do Lesníckeho skanzenu tak nemusí ísť po tvrdej asfaltovej hlavnej ceste, ale môže využiť tento mäkký prírodný chodník a pri tom sa dozvedieť  niečo o histórii a tradíciách obce Čierny Balog.

    Chodník bol vybudovaný s podporou Programu obnovy dediny v spolupráci s Vydrou, o.z. Autorom fotografií je Zuzana Sitarčíková, dizajnu Stanislav Parobok, historické podklady poskytol Ing. Milan Kováčik a spracovala ich Zuzana Sitarčíková. Svoj podiel na vybudovaní chodníka majú aj žiaci Základnej školy Čierny Balog - Jánošovka a samotná obec Čierny Balog (obecný úrad a pracovníci obecnej organizácie Zahorka).

 

    Nech sa páči, prejdite sa náučným chodníkom históriou a tradíciami obce Čierny Balog.


 

História obce - náučný chodník Čierny Balog - Vydrovo

História a symboly obce

Úvodný obrázok

Osada Krám - najstaršia osada-časť obce, prvá písomná zmienka

Osada Krám

Osada - dnes ulica Jergov

Osada Jergov

Osada Balog - dnes centrum obce

Osada Balog


 
 
Osada, dnes ulica Závodie

Osada Závodie

Osada, dnes ulica Vydrovo

Osada Vydrovo

Osada Medveďov

Osada Medveďov

Osada Dolina

Osada Dolina


 
 
Osada Fajtov

Osada Fajtov

Osada Komov - rodisko Ladislava Ťažkého

Osada Komov

Osada Látky

Osada Látky

Osada Jánošovka

Osada Jánošovka


 
 
Osada Pustô - dnes miestna časť Pusté

Osada Pustô

Osada Dobroč - dnes miestna časť

Osada Dobroč


 

HISTÓRIA OBCE ČIERNY BALOG

   Balocký rodák, vášnivý zberateľ vedomostí o histórii obce Čierny Balog

Ing. Milan Kováčik spracoval dokument o histórii obce Čierny Balog.

S jeho láskavým súhlasom ho zverejňujeme v nasledovnom odkaze.

   


 
História obce Čierny Balog - Ing. Milan Kováčik
 História obce _zmena .pdf (532.4 kB) (532.4 kB)

 

Náš obecný historik Ing. Milan Kováčik pre Vás pripravil ďalšiu "lahôdku" z histórie našej obce.

Ide o jeden zo šiestich listov ... . Pokyn Rudolfa II - Rakúsko-Uhorského cisára - pre zriadenie šafára v Brezne. Tu sa nachádza aj Prvá zmienka o osade Krám na Čiernom Hrone.


11. júna 1607 vydal cisár Rudolf II z rodu Habsburgov, služobné pokyny pre ustavenie lesného šafára v Brezne. Jeho povinnosťou bolo kontrolovať hospodárenie štyroch drevorubačských majstrov breznianskej oblasti, a to v Beňuši /Benusch/, Čiernom Hrone /Schwartz Ronitz/, v Kamenistej / Steinwasser / a Osrblí / Zernpach /, aby sa urobil koniec klamstvám a sporom pri vyplácaní miezd a naturálnych pôžitkov ...“ čo zvlášť znechucuje nemeckých robotníkov“.

Opis dokumentu sa nachodí Tagányi Károly: Magyar erdészeti oklevéltár,I Budapest 1896 strany 287 – 291. Archív Slovenskej národnej knižnice Martin. Originál sa nachodí Osterreichisches staatarchiv 1030 Wien, Nottendorfer Gasse 2., odkiaľ obec Čierny Balog získala kópiu originálu. Z dejín mesta Brezna sa dozvedáme - knieža Matej, regent Uhorska, vymenoval, za šafára Matúša Markuša. Šafár sa usadil sa v Brezne a znášal mestské ťarchy ako iní mešťania.

Preklad urobila Mgr. Erika Belková Pusté- Krížno. Pokyn má 8 bodov - osada Krám sa spomína v bode 3, Čierny Hron v bode 8.

My, cisár Rudolf II. nariaďujeme...

1. Lesný šafár bude usilovne dbať o svoj zverený úsek , ktorý sa rozprestiera na všetkých – cisárskej vrchnosti patriacich – lesoch a porastoch na obidvoch stranách Hrona , bude ho stínať a vysádzať, bude dohliadať, aby nikto, kto na to nie je určený, nevyruboval les, nerobil šindle, nechoval dobytok, alebo iným spôsobom narúšal prácu, okrem iného by mal byť našimi lesnými pracovníkmi rešpektovaný a dozeral by na to, aby usilovne plnili svoje úlohy a na záver ich s ním prekonzultovali.

2. Rozhoduje o tom, kedy sa bude ťažiť drevo, ako treba ťažbu časovo rozvrhnúť a kedy sa má na jar, keď je mladý porast a nie je v miazge, zvážať. Mal by byť prítomný pri porade a pri úradnom prídele dreva, ako aj pri rozdeľovaní prác pre všetkých dingovníkov, určovať, na ktorých miestach majú byť ktorí dingovníci, koľko má mať každý dingovník robotníkov, usilovne to zapisovať a založiť si na to vlastnú knihu, aby sa vedelo, koľko majú robotníci dostať týždenne proviantu a náradia, určovať, akú časť pozemku má robotník dostať. Takú istú evidenciu o robotníkoch si vedie aj majster drevorubačov, ktorý vydá robotníkom zakaždým lístok s presným počtom potrebného proviantu a náradia, ktoré im postačia na celý týždeň. Bude dohliadať na to, aby im bol vydaný presný počet predpísaného proviantu, aby bez problémov a bez ďalšieho dopytovania potrebného materiálu vykonávali svoju prácu. Ďalej im bude rozdeľovať primeranú plácu bez ťažkostí, nebude ich odmeňovať oblečením alebo podobnými naturáliami proti ich vôli, namiesto toho, aby im bol vyplácaný plat v hotových peniazoch. Bude dohliadať na spravodlivé vyplácanie mzdy v porovnaní s nemeckými sluhmi a dobrými robotníkmi, aby sa títo necítili voči nim ukrátení. Ale ani robotníkom nevyplatí viac, ako si zaslúžia.

3. Lesný šafár usilovne dbá a prihliada na to, aby čas ťažby, ktorý bol dopredu prejednaný, bol aj načas dodržaný, neprevedený skôr ani neskôr, s nie menším ani väčším množstvom ako nariadený počet a aby bolo drevo v správnom čase po sebe vyrúbané, vysušené a vypálené. Všetko bude prevedené pod jeho velením, v správnom čase, pred napadnutím snehu uložené na správnom mieste, podľa rovnakej veľkosti, ani príliš veľké ani malé. Spracované množstvo dreva bude označené a zapísané pravdivo, bez podvádzania, tak, aby bolo potom zmerateľné tými, ktorých na to poverila komora. Aby si majster drevorubačov nepridelil drevo podľa vlastnej ľubovôle, aby nikto nemal dôvod sa sťažovať. Drevo by nemalo byť pristavené na úzkych miestach, alebo by ho nemalo byť na jednom mieste viac ako je možné zložiť, aby sa zabránilo každému podvodu. Aby boli vedení k usilovnému dohliadaniu na práce aj lesníci. Jeden z nich bude vždy bývať na určenom mieste, na Kráme, na ktorom sa bude rozdeľovať proviant. Lesníci budú o výdaji proviantu informovať lesného šafára.

4. Vzorne dohliada na to, aby drevo nebolo vytýčené /označené/ príliš vysoko, aby boli kmene uložené pekne na seba, aby sa rizne a žľaby správne udržiavali , zbytočne sa nekopili, ale zhotovovali sa postupne podľa potreby. Aby žiadne drevo neostávalo nespratané v lese, aby boli haluze a ratolesti nahádzané na kopy, aby sa mohol les znovu vysadiť a čo najskôr narástol nový. Zvyšné drevo bude ponechané na zhotovenie žľabov a rizní. Stará sa o to, aby dobytok a iní škodcovia neničili lesný porast.

5. Dbá o to, aby bolo drevo v čase topenia snehu – nie zavčasu ani neskoro - splavené naraz, nie však vo veľkých hromadách, ktoré sú nebezpečné a mohlo by dôjsť k poškodeniu hrablí. V každom prípade však musí byť dodržané predpísané množstvo splaveného dreva. Popritom musí dbať aj o to, aby splavované drevo nebolo vyložené pri dedinách , zabezpečí, aby sa drevo, ktoré za plavačky zapadlo na dno vodných tokov, vybralo, vyvozilo a zozbieralo. Aby drevo, ktoré voda vyhodila, bolo znovu vhodené do vody, a pokiaľ je to možné, aby niekde neuviazlo, ale bolo splavené až k hrabliam.

6. Okrem majstra drevorubačov vykazuje aj lesný šafár o všetkých prácach s drevom časový výpočet pre banskú komoru a vyšších úradníkov , Tento výpočet sa týka výdaja a potreby peňazí, rozmiestnenia pracovníkov /koľko a ktorí pracovníci majú byť na určitých miestach/ . Dbá o to, aby bol taký istý doklad vydaný aj majstrovi drevorubačov, alebo ho vydá sám a dohliadne na to, aby nebolo vydaných viac dokladov, čo by mohlo viesť k dlhom.

7.Robotníci sa zásobujú proviantom od majstra a takisto ročne dostávajú od komory peňažnú sumu na zakúpenie istého počtu volov. Lesný úradník by ale každý rok mal robiť o tomto evidenciu a upovedomiť komoru o tom, koľko kto potrebuje dobytka , aby drevorubačský majster nevydal viac peňazí, ako je potrebné alebo nenarobil komore dlhy. Takisto musí lesný šafár dbať o to, aby predajca dobytok nepredal na inom mieste alebo ho nepredal lacno. Drevorubačský majster dostane príkaz od banskej komory a keďže aj on bude mať osoh z pasienkov a dobytka, bude rozhodovať o tom, ktoré miesta sú vhodné na pasenie a ktoré naopak predstavujú väčšie náklady na obhospodarovanie. Za tieto práce bude zodpovedný a o ich prevedení podá správu lesnému šafárovi. Lesný šafár bude o všetkom oboznamovať banskú komoru. Keďže v minulosti dochádzalo k nezrovnalostiam aj pri šití obuvi pre robotníkov, lesný šafár musí viesť približný výpočet obuvi, ktorú budú drevorubači potrebovať. Dohliadne na to, aby drevorubačský majster najprv vydal - okrem iného proviantu - drevorubačom aj obuv a podrážky. Rozdá toľko obuvi, koľko robotníkom patrí. Zvyšnú obuv zašle banskej komore.

8. Mal by dbať o riadne i špecifické vyúčtovanie prác nielen na svojich štyroch pridelených úsekoch na Beňuši, Čiernom Hrone, v Kamenistej a v Osrblí, ale aj pri splavovaní dreva. Dbá o to, aby sa drevo doplavilo až k hrabliam, aby to úžitkové bolo vytiahnuté, zapísané a odmerané, to, čo zostane alebo nie je k nemu prístup, bolo zapísané ešte ten rok do zúčtovania , následne hrabľami vyprostené a špeciálne označené a neskôr sa škoda odčiní z pozemku drevorubačského majstra , toto isté sa odpíše ako nové a tým sa vec urovná.

Pri každom zúčtovaní vykáže, koľko dreva schátra, za akú cenu sa s uhlím môže obchodovať, ako v týchto oblastiach dobre hospodáriť, aby neboli pre cisársky majestát stratové, ako by sa dalo predísť robeniu alebo zvyšovaniu dlhov. Zistený stav je povinný zúčtovať a nahlásiť Einnehmeramt /zberačskému?/ úradu. Pri svojich obchôdzkach by mal v každom prípade 1.júna zaplatiť svoje vyúčtovanie v učtárni, následne to dať zberačskému úradu, odkiaľ sa vyúčtovanie nakoniec spolu s hotovosťou prepošle dolnorakúskej komore. Lesný šafár by mal podľa svojich najlepších schopností vykonávať zverené činnosti a obchody, ako sa na verného služobníka svojho pána patrí. Za všetky jeho výkony, ktoré bude za isté obdobie vo funkcii zastávať, bude dostávať od našej komory ročnú mzdu 150 fl. a každoročne bude ešte zvlášť odmenený. S milosťou a úctou ... Vo Viedni, 11.júna 1607

 

 

Obecná rada v období okolo roku 1930-32

SEDIACI ZĽAVA: Štefan Bubelíny; Šmičko – Pustô; Matej Kovalčík - Kasírove – Balog; Eugen Kollár - správca št. ľudovej školy na Balogu (1925-1936), zakladateľ národopisnej krojovanej skupiny (Kýčera); Anton Kováčik – Fábrove / Richtárove/(1885 –1941) - zakladateľ Sociálno-demokratickej strany na Čiernom Balogu, roku 1920 zvolený za prvého richtára Čierneho Balogu, vojnový invalid z 1.svetovej vojny za to mal licenciu na krčmu; Michal Herich nar. 1887 – otec Juliusa Hericha, tajomníka MNV v Čiernom Balogu v rokoch 1979 – 91; Rudolf Štulrajter-Zajacove nar. 1897 otec Ing. Antona Štulrajtera generálneho riaditeľa Železiarní Podbrezová 1986-1991; Jozef Kováčik–Kremove,Pustô.

STOJACI ZĹAVA: Martin Zemko-Selešove nar. 1877 - otec Jána Zemku – autora monografie Čierny Balog - partizánska obec; Anton Ťažký nar. 1898, otec spisovateľa Ladislava Ťažkého a organizátor všetkých štrajkov v údolí Čierneho Hrona; Anton Kováčik ml. – Richtárove nar.1914. Počas SNP strojvodca pancierového vlaku Štefánik až do čiastočného potlačenia SNP. Od tej doby je nezvestný; Jozef Kováčik–Kremove – nar. 1898 – Jánošovka. Otec Jozefa Kováčika nar. 1924 v rokoch 1966- 69 bol riaditeľom Mostárne Brezno. Posledný zatiaľ neznámy.

 

 


 

dnes je: 17.10.2017

meniny má: Hedviga

Súťaž o Zlatý erb



webygroup

17.10.2017
Úvodná stránka