Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

ČHŽ

Niečo v krátkosti o Čiernohornskej železničke.

Tu prinášame len stručnú informáciu o súčasnosti a histórii Čiernohronskej železnice, ktorá bola oddávna súčasťou života obce Čierny Balog. Viac informácií o cenníkoch, cestovnom poriadku a pod. nájdete na stránkach Čiernohronskej železnice www.chz.sk. 

 

SÚČASNOSŤ


     V súčasnosti ČHŽ premáva denne počas letnej turistickej sezóny od 2.5. do 30.9., prevádzka je zabezpečovaná na úseku trate z Chvatimechu do Čierneho Balogu (iba na objednávku), do Vydrovskej doliny a do Dobroče (spolu 19 km). V roku 2012 bola s podporou Evropskej Únie otvorená obnovená trať z Čierneho Balogu do miestne čiasti Dobroč (4km). Mimoriadne jazdy je možné si objednať kedykoľvek!. Vozový park pozostáva z čtyroch parných lokomotív, piatich motorových lokomotív a zrekonštruovaného motorového vozňa M21 004. Lokomotívy sú v prevádzke spolu so súpravou historických osobných vozňov. Časť z nich vrátane reštauračného vagóna, je v prevedení letných výhliadkových vagónov, ktoré umocňujú priamy zážitok z jazdy a prírody. Tieto vagóny získala ČHŽ prestavbou pôvodných nákladných vagónov, v jednom prípade ide o originálny letný výhliadkový vagón zachránený zo zrušenej trate Ružomberok - Korytnica Kúpele. Zaujímavosťou je i ručný spôsob brzdenia súprav, obvyklý práve na lesných železniciach.
     Vlakový personál je z veľkej časti opäť z dobrovoľníckych brigádnikov, ktorí tak pokračujú vo svojej činnosti započatej v roku 1983. Finančný efekt osobnej dopravy však nestačí na pokrytie prevádzkových nákladov, o nákladoch na ďalšiu rekonštrukciu ani nehovoriac. Na jar v roku 2001 sa po 19-tich rokoch podarilo obnoviť i pravidelnú nákladnú dopravu reziva z píly Jánošovka do Hronca. Každý pracovný deň tak ČHŽ odviezla a preložila do vagónov veľkej železnice 60-120 m3 reziva. Nákladná doprava reziva čiastočne pokryla náklady na prevádzku ČHŽ v zimnom období ale ani to netrvalo dlho, keďže od 1.11.2003 je prevádzka na píle v Jánošovke uzavretá.

     Dňa 3. 10.2003 ČHZ slávnostne otvorila zrekonštruovaný úsek trate z Chvatimechu do Hronca, na ktorý významnou finančnou čiastkou v roku 2002 prispeli zo Slovensko - Švajčiarskeho revolvingového fondu. Touto formou získali finančné prostriedky nielen na obnovenie trate z Hronca do Chvatimechu ale aj na nákup motorového vozňa M21 004, ktorý prvý krát premával na otvorení letnej turistickej sezóny dňa 1.5.2004 . 

suca_01.jpg

     Dňa 30.4.2012 ČHŽ otvorila obnovený úsek trae z Čierneho Balogu do miestne osady Dobroč a v priebehu roku 2012 boly na ČHŽ dodané dva zrekonštruované parné rušně a niekolko nových osobných aj nákladných vozňov.

 

HISTÓRIA

     Ťažba a spracovanie dreva patrilo odnepamäti k hlavným zdrojom obživy obyvateľov slovenských hôr. Začiatkom minulého storočia však kapacita a aj kvalita dopravy dreva tradičným spôsobom - splavovaním prestávala stačiť potrebám rastúceho priemyslu krajiny. Bolo nutné zabezpečiť kvalitnú a plynulú dopravu dreva počas celého roka. Lesnaté, dlhé a tiahle doliny Karpatského oblúka predstavovali ideálny terén pre výstavbu v tej dobe jediného skutočne efektívneho a kapacitného dopravného systému - lesnej železnice. Boli to vlastne akési zmenšeniny klasických železníc - ich rozchod bol užší, z dôvodov lepšej prispôsobivosti terénu a nižších stavebných nákladov - najčastejšie 760 mm. Začínali väčšinou pri píle, alebo veľkej železnici v údolí význačnejších vodných tokov a ich vetvy viedli pozdĺž prítokov do ostatných dolín povodia. Jednotlivé lesné železnice dosahovali rôznu dĺžku a technickú dokonalosť podľa potrieb a rozsahu miestneho priemyslu. Niektoré z nich boli aj technickými unikátmi: napr. prvá elektrifikovaná lesná železnica v strednej Európe v Ľubochni v roku 1904, alebo úvraťové úseky lesných železníc v Lednických Rovniach a vo Vychylovke. Ako ťažná sila sa spočiatku využívali kone - animálny pohon (smerom dole boli naložené vozne spúšťané iba vlastnou gravitáciou za pomoci bŕzd). Postupne ich nahrádzali parné a motorové lokomotívy. V období zlatého veku lesných železníc, t.j. v prvej polovici 20. Storočia, vzniklo na území dnešného Slovenska asi 40 lesných železníc rôznych kategórií - od niekoľkokilometrovej koňky až po rozsiahle dopravné systémy s pravidelnou verejnou osobnou prepravou.

Vráťme sa však k Čiernohronskej lesnej železnici - ČHŽ (pôvodná skratka maďarského názvu znela F.G.V. a používaný bol tiež názov Hronecká štátna lesná železnica). Už v roku 1898 nariadilo ministerstvo poľnohospodárstva v Budapešti riaditeľovi štátnych lesov v Banskej Bystrici vypracovať ekonomické zdôvodnenie výstavby lesnej železnice v údolí Čierneho Hrona. Návrh s príslušným ekonomickým zdôvodnením bol predložený v roku 1901 a ešte v tom istom roku sa začalo s trasovaním. Stavba hlavného úseku z Hronca na Čierny Blh (tak sa vtedy nazýval Čierny Balog), dlhého 10,4 km, začala v roku 1908. 8. Januára 1909 bola vykonaná úradná komisionálna dopravno - právna pochôdzka a ešte v tom istom roku sa začalo s pravidelnou prevádzkou. Ďalšie vetvy ČHŽ sa stavali postupne aj za pomoci vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny a viedli do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona. Ich celková dĺžka dosiahla 131,98 km a vyšplhali sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod mohutným Klenovským Veprom. Najmenší polomer oblúka trate bol 60m, najväčší sklon trate 70 promile. V stanici Hronec vzniklo prekladisko z ČHŽ na štátnu železnicu. V Čiernom Balogu a na Štiavničke pracovali parné píly zásobované lesnou železnicou. V dobe najväčšieho odvozu dreva, t.j. období kalamít 1927 - 1929 sa ročne prepravilo asi 260 000 m3 dreva v rokoch 1953 - 1955 dokonca až 300 000 m3 dreva. Denne tu premávalo až sedem parných lokomotív rôznych konštrukcií, ku ktorým neskôr pribudli aj 3 diesel - hydraulické lokomotívy RÁBA z Maďarska. Vozový park pozostával z oplenových, plošinových, služobných, osobných a špeciálnych vozňov. Prevádzku zabezpečovalo asi 115 zamestnancov a denne sa ňou prepravilo okolo 200 - 250 osôb. Lesná železnica sa zapísala i do dejín Slovenského národného povstania v roku 1944, keď zabezpečovala pre partizánov dovoz proviantu a munície do hôr. Významným spôsobom prispela ku skutočnosti, že Nemci Čierny Balog nikdy nedobili. Ak však ČHŽ mala nasledovať osud ostatných lesných železníc - rozhodnutím vlády SSR mala byť celá ČHŽ do roku 1985 zlikvidovaná. 31.12. 1982 bola definitívne zastavená prevádzka na zostávajúcich 36 km trate, v tej dobe už poslednej lesnej železnice na Slovensku. Všetko zariadenie - koľajnice, lokomotívy a vozne boli určené na zošrotovanie......... viac na www.chz.sk 

 

Zdroj: www.chz.sk

 


 

Poďakovanie za hlasovanie v súťaži Sedem divov nášho kraja

     V pondelok 24.1.2011 odovzdal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Vladimír Maňka zástupcom „Siedmych divov nášho kraja“ oficiálne certifikáty s právom užívať tento titul a s prísľubom výraznej propagácie zo strany VÚC pre nasledujúce obdobie. Je skvelou správou, že slávnosti sa mohla ako jeden z aktérov zúčastniť i Čiernohronská železnica - čestný certifikát prevzal z rúka pána predsedu BBSK jej riaditeľ spoločne so starostom našej obce.

     Záchrana železničky si za ostatný čas získala uznanie aj rôznych iných organizácií – na Slovensku napríklad výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzea v roku 1995, v Európe prestížnu cenu Európa Nostra v roku 1993, celosvetovú Fordovú cenu v roku 1994, Cenu za čin roka v cestovnom ruchu za rok 2007 udeľovanú Združením turizmu, UMB Banská Bystrica a anglickej poradenskej firmy pre cestovný ruch L&R International Managment Development Ltd a najnovšie už i tretíkrát cenu TOP 7 okresu Brezno.
     Sme veľmi radi, že úspechy železničky tak výrazným spôsobom zviditeľňujú našu obec a sú preto vždy i úspechom nás všetkých – predovšetkým neformálneho štvorlístka (obec, LSR, VYDRA a ČHŽ), ale i ostatných poskytovateľov služieb cestovného ruchu v našej obci. Súčasne sú aj najlepšou motiváciou tým, ktorí železničke aj napriek všetkým protivenstvám neúnavne a vytrvalo pomáhajú v jej ďalšej existencii a samozrejme poďakovaním tým, ktorí za železničku hlasovali.
Určite nebude ľahké aj naďalej „konkurovať“ finančne oveľa lepšie zabezpečeným projektom v našej obci i kraji, ale možno práve konkurencia a porovnávanie zo svetom posúvajú železničku i ľudí pri nej stále ďalej a ďalej. A ak dokážeme vo svojich mysliach pretaviť význam slova „konkurencia“ na skutočnú pomoc a spoluprácu – máme tu myslím všetci dopredu vyhraté!

 

S pozdravom – Nech to para tlačí !                                    Ing. Aleš Bílek – riaditeľ ČHŽ


Certifikát o zaradení do zoznamu siedmych divov kraja

 

Aktuálny plagát k medzinárodnému slovensko-maďarskému projektu

 Plagát o medzinárodnom projekte CHZ

 


 

dnes je: 18.9.2019

meniny má: Eugénia

podrobný kalendár

Kalendár zberu o odvozu komunálneho odpadu

Súťaž o Zlatý erb



webygroup

18.9.2019
Úvodná stránka