Prechod na navigáciu Hlavné menu

Dobročský prales

NPR Dobročský prales - storočná rezervácia

    mapa s vyznačením Dobročského pralesu

 

      V roku 2013 si pripomíname okrúhle 100. výročie vyhlásenia ochrany Dobročského pralesa - jedného z najstarších chránených území na Slovensku. Súčasná Národná prírodná rezervácia Dobročský prales sa nachádza v chotári obce Čierny Balog, šesť kilometrov južne od osady Dobroč, v závere doliny Brôtovo, v lokalite Pod Geraukou.
V roku 1913 bol predložený návrh na ochranu troch pralesov - medzi nimi i Badínskeho a Dobročského. U Dobročského, bol v texte návrhu uvedený pôvodný názov „Gerauka“,  podľa bývalej lúčky v juhozápadnej časti pralesa. Návrh bol výnosom ministerstva orby v Budapešti v tom istom roku schválený a súčasne bolo nariadené vylúčiť akékoľvek využitie pralesa a jeho hranice zabezpečiť kopcami.
     V roku 1933 popredný odborník hospodárskej úpravy lesov Ing. Anton Hatiar (1901 -1984) vyhľadal, obnovil a zameral 91 kopcov, hraničné stromy označil ležatými červenými krížmi a zistil výmeru pralesa 49,88 ha (dnes takzvané jadro pralesa chránené už sto rokov). Zároveň vytýčil ochranné pásmo s rozlohou 40,74 ha. Založením šiestich trvalých výskumných plôch začal v roku 1948 cieľavedomý výskum porastov pralesa, ktorý pokračuje až dodnes. Štátnou prírodnou rezerváciou sa Dobročský prales stal v roku 1955. V nasledujúcich rokoch sa jeho rozloha niekoľkokrát menila, až sa v roku 1993 ustálila na súčasnej výmere 103,85 ha s ochranným pásmom 100,44 ha. Začiatkom roku 1995 sa Dobročský prales stal Národnou prírodnou rezerváciou.
     Dôvodom ochrany je zachovanie posledných zvyškov pôvodných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia. Prales sa nachádza vo Veporských vrchoch, v jedľovo-bukovom vegetačnom pásme, v nadmorskej výške 700-1000 m n.m. Hlavnými drevinami pralesa sú jedľa, smrek, buk, menej javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Jedľa sa prirodzene dožíva 450, smrek 350, a buk 250 rokov. V súčasnosti najväčšie stromy v pralese odumierajú.
     V Dobročskom pralese koncom novembra 1964 víchor zlomil legendárnu „Dobročskú jedľu“, ktorú ešte v roku 1935 podrobne zmeral Ing. Anton Hatiar  ( výška 56 m, priemer kmeňa 193 cm, objem dreva 54,9 m3, váha 38 ton, vek asi 500 rokov). Patrila medzi najmohutnejšie v Európe. Napriek tomu tu ešte stále rastie 170 stromov hrubších ako 100 cm a 13 stromov hrubších ako 130 cm.

 

Dobročská jedľa - 1950 Dobročská jedľa r. 2008


          Zaujímavosťou pralesa sú nielen stromy, ale aj zvieratá. Žije tu jelenia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna a bohatá skupina vtáctva.
Vývoj Dobročského pralesa prebieha ako cyklus, v ktorom sú zastúpené všetky vývojové štádiá / dorastanie, optimum a rozpad / a fázy / obnova a dožívanie /, ktoré sa vzájomne prelínajú. Celý vývojový cyklus pralesa trvá 400 rokov.
V roku 1998 NPR Dobročský prales získava prestížne ocenenie Európsky diplom Rady Európy, ktorý je výrazom nielen európskeho významu tejto rezervácie, chránené územia s mimoriadnymi prírodnými hodnotami, ale aj o ktoré sa vedie príkladná starostlivosť štátu o ich zachovanie.
    LESY SR, inšpirované fenoménom svetového dedičstva, tak ako ho realizuje UNESCO, v roku 2007 začali vytvárať sieť Významných lesníckych miest z rôznych lokalít Slovenska. Medzi prvých 50 vyhlásili aj Dobročský prales. Zaznamenané sú v knihe Významné lesnícke miesta na Slovensku. Vydaná v roku 2009.
       Dobročský prales je v zmysle zákona o ochrane prírody pre verejnosť úplne uzatvorený: Vstup do pralesa je možný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z OZ Lesy SR š.p. Čierny Balog.

 

Vstup do Dobročského pralesa

Spracoval Milan Kováčik, zdroj internet.
Priložené foto: vlastné a čiernobiela internet z roku 1950
Brezno 26.marca 2013

 

Viac informácií získate aj na týchto inernetových stránkach:

 

a v priloženom letáku - súbor na stiahnutie.

 


 

dnes je: 30.4.2017

meniny má: Anastázia

Súťaž o Zlatý erb



webygroup

30.4.2017
Úvodná stránka